V roku 2015 navštívilo koncentračný tábor Auschwitz - Birkenau v Osvienčime v Poľsku vyše 1,72 milióna ľudí, aby vzdali hold ľuďom, ktorí tam zomreli. Aj žiaci našej školy (siedmaci, ôsmaci a deviataci) sa dňa 14. júna 2016 zúčastnili exkurzie v Osvienčime, ktorý je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 1979. Múzeum sa skladá z dvoch táborov, v ktorých podľa odhadov poľských úradov zomrelo asi 1,1 milióna mužov, žien a detí z rôznych európskych krajín. Prehliadku Osvienčimu sme začali pod známym nápisom „ARBAIT MACHT FREI“ (Práca oslobodzuje). Prehliadka tábora Auschwitz nám trvala vyše dvoch hodín. Slovenský sprievodca nás postupne sprevádzal jednotlivými expozíciami, umiestnenými vo vedľa seba stojacich barakoch, kde je umiestnená hlavná časť expozície. Najprv sme sa dozvedeli o funkciách tábora. Modely a fotografie obetí nacizmu nám mali pomôcť predstaviť si, ako Židov, Poliakov, Rómov či politických väzňov privážali na rampu, ako ich triedili, posielali do plynových komôr, ako do nich púšťali Cyklón B, ako vyzerali kremačné pece a ako fungovali. V bloku číslo 5, ktorý má názov - Evidencia zločinov proti ľudskosti, sme mali možnosť vidieť rôzne autentické zábery, osobné veci väzňov – kufre, hrebene, kefky, protézy či kopu topánok. Obzvlášť hrôzostrašný zážitok v nás vzbudzovala miestnosť s vlasmi. Silný zážitok vyvolával aj samostatne oddelený dvor, kde zasadal okamžitý súd a napokon i múr, pri ktorom sa neodkladne vykonávali popravy väzňov. Hrôzostrašné pocity umocňovala na záver prehliadky aj návšteva plynovej komory s kremačnými pecami. Po prehliadke tohto tábora sme sa spolu so sprievodcom odviezli do asi 3 km vzdialeného tábora Birkenau, nachádzajúceho sa v dedinke Brezinka. Za bránou tábora sa nachádza vlastná rampa s výstupiskom, v diaľke bolo vidno koľajovú súpravu. Ako nám rozprával sprievodca, cez vojnu sem prevážali denne päť až sedem vlakových súprav plných ľudí, natlačených jeden na druhom. Často sa stávalo, že keď vlak zastal v cieli, Nemci z vlaku vyberali už len mŕtve telá ľudí, ktorí neľudské podmienky nevydržali a zomreli cestou.
Tieto pocity hrôzy v nás vyvolávali aj drevené baraky, v ktorých bývala v rovnako neznesiteľných životných podmienkach až tisícka väzňov. Sme veľmi radi, že sme mali takúto možnosť spoznať kúsok európskej histórie a naživo vidieť miesta, kde sa tie ohavné veci diali. Nech nám v mysli navždy zostane nápis, ktorý sa nachádza v tábore Auschwitz – „ZABUDNÚŤ ZNAMENÁ NECHAŤ ICH ZNOVU ZOMRIEŤ.“ Po prehliadke sme sa v podvečerných hodinách vydali na dlhú cestu domov, ktorú sme si spríjemnili chutnou večerou v Červenom Kláštore. Krátko pred polnocou sme sa unavení, s hlavou plnou myšlienok, šťastne vrátili domov.