Táto knižočka obsahuje modlitbičky pre rôzne životné situácie, nech sú akékoľvek. Nech sa trápime, či radujeme, smejeme či plačeme, bojíme sa či kajáme. Hovoriť v modlitbách Bohu všetko a o všetkom a mať s Ním ten najbližší vzťah, to je cieľom týchto modlitbičiek. Majú naviesť a byť štartom k ďalším modlitbám, ktoré by už každý sám za seba a svojimi vlastnými slovami predkladal Bohu a uvedomil si, že je Božím dieťaťom.
Táto knižka je určená pre Božie deti a to nielen pre tie malé, ale aj tie veľké – bez ohľadu na vek, vzdelanie či počet vrások. (zdroj: http://www.vivit.sk/obchod?page=shop.product_details&flypage=garden_flypage.tpl&product_id=126&category_id=31 )
Sme radi, že práve naša pani učiteľka Mgr. Katarína Mihalčinová ilustrovala túto knihu. Pri tejto príležitosti ju "vyspovedali" žiaci novinárskeho krúžku:
- Akým spôsobom ste sa dostali k ilustrovaniu knihy „Zopíname k Tebe dlane“ ?
Autorkou knihy „Zopíname k Tebe dlane“ je Janka Kendžurová, mladučká študentka teológie EBF UK v Bratislave. Pochádza z Horoviec, obce neďaleko Trebišova, kde je môj brat Marek v tamojšom ev. a.v. cirkevnom zbore farárom. Janka oslovila brata farára a ten zas oslovil mňa, či by som si trúfla, keďže som niečo také ešte predtým nerobila. A tak som skúsila najprv obálku, ktorá sa Janke páčila. Potom som postupne kreslila a maľovala ďalšie a ďalšie ilustrácie. Spolu asi 23.
- Čím si vás získalo výtvarné umenie?
Vzťah ku kresleniu som mala od malička. Už na základnej škole som rada kreslila i keď konkurenciou mi bol práve spomínaný brat Marek. Mrzelo ma, keď niekto povedal, že Marek pekne kreslí ... a mne nič. A aj kreslí. Asi to máme v rodine. No neskôr som sa prihlásila na strednú školu, kde bolo viacero predmetov zameraných na umenie – figurálna kresba, dejiny umenia, výtvarná výchova. V podstate som tu spoznala výtvarné umenie počnúc pravekom po súčasnosť.
- Odkiaľ čerpáte inšpiráciu na ilustrácie?
Toto bola moja prvá skúsenosť s ilustrovaním. Takže inšpiráciou mi boli konkrétne texty od Janky. Modlitbičky boli tak oslovujúce, že som ich prečítala naraz všetky. Už pri ich čítaní sa mi v mysli vybavovali predstavy jednotlivých ilustrácií.
- Aký je váš vzťah k modlitbe?
V detstve na náboženstve, teda ešte skôr na detskej besiedke nám vraveli, že modlitba je rozhovor s Bohom. Stále mi to tak príde, kedykoľvek sa k nej „priložím“; v aute, v práci, pred spaním, alebo pri pohľade na svoje deti. Viem že modlitba je ako telefonát, kedy telefón nie je hluchý, ale na druhom konci je Boh, pripravený počúvať. Jeho číslo nikdy nie je obsadené, ako sa to spieva v jednej piesni skupiny Elán. On počúva naše radosti i starosti, prosby i poďakovania a určite odpovie. Možno nie hneď, ale odpovie.
- Čo je pre vašu ilustrátorku tvorbu typické?
Tak na toto neviem odpovedať, pretože toto bola ako som už spomenula moja prvá skúsenosť. Ak by som ešte niekedy dostala podobnú ponuku, zrejme by som použila inú techniku. Nebolo by to určite abstraktné, tiež konkrétne, vecné. Myslím, že treba veľa skúšať, kým si nájdem „typický štýl“ .
- Ako vznikajú ilustrácie do knihy? Konzultujete ju s niekým, alebo niekomu donesiete návrhy a on ich schvaľuje?
No prvotným impulzom boli samotné modlitbičky. Ohľadom obálky mala autorka konkrétnu predstavu. Návrh sa jej páčil, nič sa nemenilo tak som teda začala pracovať na samotných ilustráciách. Tu som mala tak povediac voľnú ruku. Snažila som si určiť jednotlivé texty tak, aby sa nestalo, že v jednej časti knihy bude ilustrácii mnoho a inde nič. Keď boli hotové mailom som ich odoslala autorke a tá vydavateľstvu. Po drobných korektúrach odporučených vydavateľstvom boli originálne práce poštou poslané priamo vydavateľstvu.
- Koľko trvalo ilustrovanie tejto knihy?
Mala som určený termín, ktorý som sa snažila dodržať. Netrvalo to dlhšie ako päť – šesť mesiacov, možno i menej.
- Aká je prepojenosť učiteľského povolania a ilustrovania?
Nemyslím si, že to spolu súvisí. Je mnoho ľudí, rôznych povolaní, ktorí krásne kreslia, tancujú, spievajú ...Čokoľvek. Je to len o príležitosti a ponuke. V mojom prípade náhoda? Samozrejme viem si na hodine pomôcť kreslením, ale ilustrovať by mohol ktokoľvek.
- Máte obľúbeného autora, ktorému by ste chceli ilustrovať knihu?
Nie nemám. Ako som už povedala je to o príležitosti a ponuke. Janka ma oslovila, dohodli sme sa. Nech by ma ktokoľvek oslovil, rada pomôžem. Janke som za túto príležitosť vďačná.
- Prijali by ste ešte raz takúto zaujímavú ponuku?
Samozrejme, rada. Táto práca ma bavila i keď to nebolo len také kreslenie. Mala som pocit zodpovednosti. Na druhej strane ma povzbudzovala predstava, že tým urobím radosť v prvom rade autorke, deťom pre ktoré je knižka určená, ale i každému, kto si ju kúpi. Určite by ma potešilo, keby takýchto ponúk bolo viac. Človek nikdy nevie ...